Liptovský región

LIPTOV patrí medzi najmalebnejšie regióny Slovenska, vďaka svojej prírodnej scenérii. Rozprestiera sa v Liptovskej kotline, medzi pohoriami Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Chočské vrchy a Veľká Fatra. Cez Liptov preteká najdhšie rieka Váh, ktorá napĺňa vodnú nádrž Liptovská Mara. Na svojom území má najväčší počet chránených prírodných oblastí na Slovensku a 50% rozlohy územia zaberajú lesy. Disponuje geotermálnym bohatstvom a na jeho území sa nachádza najnavštevovanejší, verejnosti prístupný jaskynný systém na Slovensku (Demänovské jaskyne). Vyznačuje sa dostatkom slnečných dní a dní so snehovou pokrývkou, no najviac zrážok spadne v mesiacoch júl a august, počas letnej sezóny a počet dní s maximálnou teplotou vzduchu nad 25 °C je len   30-35 dní ročne.   

Medzi historické a kultúrne centrá Liptova patria mestá Liptovský Mikuláš, Ružomberok a Liptovský Hrádok. Región disponuje najväčším počtom národných kultúrnych pamiatok v Žilinskom kraji a vzácnymi sakrálnymi pamiatkami so stredovekými nástennými maľbami. Je historicky bohatým územím, o čom svedčí početná sieť archeologických nálezísk. Na území regiónu sa nachádza jediná UNESCO pamiatka v kraji - osada ľudovej architektúry Vlkolínec. Liptovské múzeum v Ružomberku s Múzeom liptovskej dediny v Pribyline je múzeum roka 2005 a Galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši galériou roka 2006.

Liptov má bohatú tradíciu kultúry - folklóru. Každoročne organizovaný folklórny festival v obci Východná je najväčšia folklórna udalosť na Slovensku priťahujúca tisíce návštevníkov z celej Európy. Regionálne tradície (liptovskí murári, pribylinskí pltníci, hybský Pacho, skon Jánošíka, mikulášske garbiarstvo, malužinskí mediari, ľubčianske gelety, liptovská bryndza, Bitka pri Švihrove, ovčiarstvo, banská tradícia) tvoria bohatý potenciál pre využitie v produktoch cestovného ruchu, rovnako ako produkt návštevy hradov a kaštieľov v Liptove - Liptovský hrad (najvyššie položený hrad na Slovensku), hrad Likavka, hrad a kaštieľ Liptovský Hrádok (dnes hotelové zariadenie), Liptovský Ján s 10 renesančnými, barokovými a klasicistickými kaštieľmi.

 

V prípade, že považujete niektoré informácie alebo oznámenia za skutočne dôležité, môžete ich v texte zvýrazniť napríklad takto.

História Liptova

Územie Liptova bolo osídlené už v časoch neolitu (pred 6 000 rokmi), významný rozmach zažilo aj počas osídlenia Keltmi, čoho dôkazom je aj keltské sídlisko – Havránok, nad Liptovskou Marou. Od 6. storočia je osídlený Slovanmi. Liptov bol súčasťou Veľkej Moravy, po jej rozpade bol postupne počas 11. storočia začlenený do Uhorska. Spočiatku bol Liptov súčasťou Zvolenského domínia (komitátu) (spolu s Turcom a Oravou), okolo roku 1340 sa táto stolica rozpadla na menšie časti a vznikla samostatná Liptovská stolica, ktorá ostala súčasťou Uhorska až do jeho rozpadu v r. 1918. V rokoch 1786 – 90 počas panovania cisára Jozefa II. bola spojená spolu s Oravskou stolicou do Liptovsko-Oravskej stolice.

Liptov mal koncom 19. storočia rozlohu 2246 km2. Bol bohatý na podhorské pasienky, lúky a rozsiahle smrekovo-jedľové lesy, ktoré pôvodne pokrývali celé územie Liptovskej kotliny. Lesy v 19. storočí zaberali 50,3% celkovej výmery pôdy, orná pôda len 16,4%. V stredoveku boli najvýznamnejšie mestá Hybe, Nemecká Ľupča (dnes Partizánska) a Ružomberok. V novoveku stúpol význam Liptovského Mikuláša ako sídla stoličných orgánov. Liptovské hrady stáli pri významnej obchodnej ceste. Najstarší bol Liptovský(nazývaný aj Starhradom), ktorý pôvodne plnil úlohu stoličného hradu. Likava a Liptovský Hrádok boli sídlom rovnomenných panstiev.

Začiatkom 18. storočia sa počet obyvateľov v dôsledku hromadného vysťahovalectva na Dolnú zem podstatne zmenšil. Podľa súpisu z roku 1717 odišlo z Liptova 1144 rodín. Vývoj počtu obyvateľov mal do roku 1777 (39.606) až do roku 1841 (83.500) vzostupnú tendenciu. Následne sa opäť hromadným vysťahovalectvom v sedemdesiatych rokoch zmenšil. Od 1890 badať mierny vzostup, takže v roku 1910 počet obyvateľov vzrástol na 86.695. Obyvateľstvo bolo prevažne slovenské, v roku 1900 žilo na Liptove 75.739 Slovákov (92,5%), 2671 Maďarov (3,3%) a 2472 Nemcov (3). Väčšina obyvateľstva sa zaoberala poľnohospodárstvom (hlavné plodiny: zemiaky, ovos, jačmeň), chovom dobytkaa oviec. K tradičným povolaniam patrilo drevorubačstvo a pltníctvo. Najstarším strediskom remeselnej výroby bola Partizánska Ľupča, v prvej polovici 17. storočia vznikali nové centrá v Ružomberku a Liptovskom Mikuláši. Koncom 19. storočia pracovalo 18,7% obyvateľstva v priemysle, najmä textilnom a stavebníctve (Budapešť).

Liptovský Mikuláš bol aj strediskom slovenského národného života. Tu sa v roku 1848 zrodili Žiadosti slovenského národa.

Po vzniku Česko-Slovenska sa Liptov stal jeho súčasťou. V r. 1923 boli dovtedajšie župy zrušené a Liptovská župa sa stala súčasťou novovytvorenej Podtatranskej župy so sídlom v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 1928 – 1939 a 1945 – 1948 bola táto župa súčasťou Slovenskej krajiny v rámci ČSR. Správnym centrom Liptovskej župy (stolice) bol v minulosti Liptovský hrad. Po zániku Liptovského hradusa liptovská šľachta stretávala na stoličných snemoch (tzv. kongregáciách) v Liptovskej Mare, ktorá bola zároveň cirkevným strediskom Liptova. Od roku 1677 sa sídlom župy stalLiptovský Mikuláš. Stoličný úrad bol pôvodne v tzv. palatínskej kúrii (tzv. Seligovský dom), kde v roku 1713 súdili Juraja Jánošíka, v polovici 18. storočia bol postavený reprezentatívny stoličný dom v strede námestia. Časť západného (alebo aj Dolného) Liptova patrila pod správu Likavského panstva s centrom na hrade Likava, správnym centrom tzv. Horného Liptova bol hrad v Liptovskom Hrádku. K významným hospodársko-remeselníckym centrám Liptova patrilo mesto Ružomberok, pôvodne kráľovské mestečkoHybe, ďalšími významnými lokalitami bolo mestečko Nemecká Ľupča (dnes Partizánska Ľupča).

Počas 2. svetovej vojny sa 1. januára 1940 Liptov stal súčasťou Tatranskej župy v rámci samostatnej Slovenskej republiky (14. marec 1939 – 1945). V rokoch 1949 – 1960 sa Liptov stal súčasťou Žilinského kraja, v rokoch 1960 – 1990 Stredoslovenského kraja; Štrba, Štrbské pleso a Liptovská Teplička už patrili do Východoslovenského kraja – okresu Poprad. Od roku 1996 je Liptov súčasťou novovytvoreného Žilinského kraja.

Mestá a obce

OKRES LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ    (https://www.liptovskymikulas.sk)                     

Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok, Beňadiková, Bobrovček, Bobrovec, Bobrovní, Bukovina, Demänovská dolina, Dúbrava, Galovany, Gôtovany, Huty, Hybe, Ižipovce, Jakubovany, Jalovec, Jamník, Konská, Kraľova Lehota, Kvačany, Lazisko, Liptovská Anna, Liptovská Kokava, Liptovská Porúbka, Liptovská Sielnica, Liptovské Beharovce, Litpvské Kľačany, Liptovské Matiašovce, Liptovský Ján, Liptovský Ondrej, Liptovský Peter, Liptovský Trnovec, Ľubeľa, Maltíny, Malé Borové, Malužiná, Nižná Boca, Partizánska Ľupča, Pavčiná Lehota, Pavlova Ves, Podtureň, Pribylina, Prosiek, Smrečany, Svätý Kríž, Trstené, Uhorská Ves, Vavrišovo, Važec, Veľké Borové, Veterná Poruba, Vlachy, Východná, Vyšná Boca, Závažná Poruba, Žiar                                           

OKRES RUŽOMBEROK    (https://www.ruzomberok.sk)

Ružomberok, Bešeňová, Hubová, Ivachnová, Kalameny, Komjatná, Likavka, Liptovská Lúžna, Liptovská Osada, Liptovský Michal, Liptovské Revúce, Liptovské Sliače, Liptovská Štiavnica, Liptovská Teplá, Lisková, Ľubochňa, Lúčky, Ludrová, Martinček, Potok, Stankovany, Štiavnička, Švošov, Turík, Valaská Dubová